Rok 2026 prináša pre slovenských živnostníkov (SZČO) podstatné zmeny v odvodovej a daňovej oblasti. Ak robíš či plánuješ robiť práce v Nemecku (či už osobne na stavbe, alebo ako dodávateľ služieb fakturujúci slovenskému sprostredkovateľovi), tieto zmeny ovplyvnia tvoje mesačné náklady a cenotvorbu. Nižšie nájdeš prehľad čo sa zmenilo, aké náklady zohľadniť, právne / cezhraničné body (A1, DPH, zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia) a porovnanie so susedmi (ČR, PL). Na konci sú praktické príklady a často pýtané otázky.
1) Najdôležitejšie zmeny od 1. januára 2026 (Slovensko)
- Minimálny vymeriavací základ pre sociálne poistenie SZČO sa zvýšil — od 2026 sa minimálny VZ počíta ako 60 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, čo pre rok 2026 znamená MVZ 914,40 €. To výrazne zvyšuje minimálne mesačné odvody do Sociálnej poisťovne.
- Sadzba sociálneho poistenia pre SZČO ostáva ~33,15 %, takže minimálny mesačný odvod do SP je približne 303,11 € (33,15 % × 914,40 €).
- Zdravotné poistenie — minimálny vymeriavací základ zostáva 50 % priemernej mzdy (762 €) a sadzba zdravotného poistenia pre SZČO sa zvýšila z 15 % na 16 %, t.j. minimálny mesačný preddavok je 121,92 € (pre osoby bez ZŤP).
- Paušálne výdavky: podmienky paušálov a limity sa menia (paušál možno uplatniť, priemerne, vo výške 60 % pri niektorých činnostiach s ročným stropom — treba sledovať presné pravidlá podľa druhu činnosti). (Pre konkrétne limity a podmienky konzultuj Finančnú správu / oficiálne materiály o paušálnych výdavkoch).
- Administratívne a legislatívne úpravy: skrátené „odvodové prázdniny“ pre nových živnostníkov (povinné sociálne poistenie začne skôr pri reštarte, atď.) — pozor pri opätovnom začiatku podnikania.
(Toto sú kľúčové zmeny, ktoré najviac ovplyvnia mesačný cashflow SZČO v 2026.)
2) Ako si spočítať mesačné fixné náklady živnosti (zjednodušený checklist)
- Sociálne poistenie (min.) — ~303,11 € / mes. (ak uplatníš minimálny vymeriavací základ).
- Zdravotné poistenie (min.) — 121,92 € / mes. (SZČO bez ZŤP).
- Daň z príjmov — závisí od spôsobu zdaňovania (paušálne výdavky, skutočné výdavky, paušálna daň). Pri paušáloch platí limit a percento (typicky 60 % pre vybrané činnosti, s ročným stropom pre paušál). Daňové závery a preddavky treba počítať podľa očakávaného ročného zisku.
- DPH (ak si platiteľ) — ak dosiahneš obrat nad DPH hranicu alebo poskytuješ služby do EÚ B2B (pozri sekciu DPH nižšie), treba riešiť DPH registrácie / reverse charge.
- Iné povinné / bežné náklady: povinné účtovné softvéry, účtovník (outsourcing), pracovné náradie, náklady na dopravu, ubytovanie pri práci v zahraničí, PZP/poistenie nástrojov, leasing/náradie, spotrebný materiál, rezervy na odstávky a náklady sezónnosti. (Tieto položky si upravíš podľa remesla.)
Príklad minimálneho mesačného „odvodového“ základu pre bežného SZČO 2026:
303,11 € (SP) + 121,92 € (ZP) = 425,03 € / mes. (minimálne pevné odvody bez dane).
3) Práca v Nemecku — čo treba vedieť (A1, DPH, kto fakturuje)
A) Sociálne zabezpečenie pri vysielaní do Nemecka (A1)
- Ak slovenský živnostník vysiela svoje služby do Nemecka (dočasné vyslanie), treba riešiť prenosný dokument A1, ktorý potvrdzuje, že si poistencov v SR (a teda neplatíš sociálne odvody v DE) počas krátkodobého vyslania. Žiadosť vypĺňaš cez Sociálnu poisťovňu SR, prípadne cez štandardné formuláre.
B) DPH / VAT pri pracovných prácach do Nemecka
- Pri B2B (ak fakturuješ faktúru slovenskému sprostredkovateľovi alebo priamo nemeckej podnikateľskej firme, ktorá je registrovaná pre DPH), platí pravidlo miesta plnenia — B2B služby sa zdania v mieste, kde je prijímateľ (zvyčajne teda reverse charge: príjemca samovymedzí DPH v DE). To znamená, často nemusíš registrovať DPH v Nemecku, ak kupujúci je nemecký platiteľ DPH a použije reverse charge. (Avšak pozor: niektoré služby a odvetvia, a tiež dlhodobé alebo stála prevádzka, môžu vyžadovať registráciu v DE).
C) Praktické pravidlo, ktoré často funguje
- Mnohí slovenskí remeselníci nefakturujú priamo nemeckému koncovému odberateľovi, ale fakturujú slovenskej firme, ktorá následne fakturuje Nemecku (subdodávateľská schéma). Táto prax často zjednodušuje administratívu (DPH, pracovnoprávne záležitosti), no treba mať dohody jasné (zodpovednosť za colné/daňové povinnosti, A1, bezpečnosť práce, minimálnu mzdu v sektoroch, ak sa vzťahuje). Vždy odporúčam mať písomnú zmluvu, A1 (ak ide o vyslanie) a overiť DPH-situáciu s účtovníkom.
D) Kedy môže vzniknúť povinnosť registrovať sa v Nemecku?
- Ak máš stálu prevádzkareň v Nemecku (napr. ak prenajímaš dielňu, máš dlhodobých pracovných síl na mieste alebo pravidelné a opakované výkony), alebo ak nemecké zákony vyžadujú registráciu (napr. pri niektorých stavebných prácach, alebo keď nemecký úrady považujú, že si miestna podnikateľská prax), môže vzniknúť povinnosť aj pre odvody a DPH v DE. Preto pri dlhodobej práci v DE konzultuj špecialistu na cezhraničné právo.
4) Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia (SK–DE)
Slovensko a Nemecko majú medzinárodnú zmluvu na zabránenie dvojitému zdaneniu (v aktualizovanej forme a doplnená o MLI/BEPS opatrenia). To ovplyvňuje, kde sa príjmy z podnikania zdaňujú (miesto závisí od toho, či ide o zamestnaneckú činnosť, stálu prevádzkareň a pod.). Pre bežného subdodávateľa, ktorý fakturuje cez SK subjekt a nemá stálu prevádzkareň v DE, zdanenie primárne v SR býva štandardné, ale každý prípad je špecifický.
5) Porovnanie (rýchla orientácia): SK vs CZ vs PL — hlavné odvodové čísla 2026)
Poznámka: nasledujúce čiastky sú orientačné minimálne / štandardné mesačné odvody (za bežného samostatne zárobkovo činného). Vždy závisia od vymeriavacieho základu, formy zdaňovania a od toho, či si hlavná alebo vedľajšia činnosť.
- Slovensko (2026): minimálne odvody SZČO — sociálne ~303,11 € + zdravotné 121,92 € = 425,03 € / mes. (minimá založené na MVZ 914,40 € a 762 €).
- Česká republika (2026): výrazné navýšenie minimálnych záloh OSVČ — minimálne mesačné zálohy cca 5 720 Kč (sociálne) + 3 306 Kč (zdravotné) = dohromady cca 9 026 Kč / mes. (sumár min. záloh pre hlavné podnikanie; čísla sa líšia podľa režimu a roku). Prepočítané na eurá to závisí od aktuálneho kurzu, ale ide o výrazný nárast v CZ pre rok 2026.
- Poľsko (2026): ZUS „duży ZUS“ pre podnikateľov (full) sa odhaduje v roku 2026 okolo ~1 926,76 PLN / mes. + zdravotné (závislé od formy) — pre mikropodnikateľov a nových podnikateľov existujú úľavy (preferencyjné ZUS).
Záver: v roku 2026 prevažuje trend rastu minimálnych odvodov v celej strednej Európe — pri rozhodovaní o tom, kde založiť živnosť, už nehrá len najnižšia sadzba, ale celý balík (zmluvy, administratíva, DPH pravidlá, prístup k trhu, jazyk, sociálne práva).
6) Oplatí sa založiť živnosť v ČR alebo PL namiesto SK? — praktické kritériá
Keď uvažuješ o založení živnosti v CZ alebo PL (namiesto SK), zváž nasledujúce:
- Mesačné odvody a daňové režimy — v 2026 minimálne odvody v ČR a PL rastú; ČR zvyšuje minimálne zálohy pre OSVČ; v PL ZUS tiež rastie. Preto čistý „úžitok“ z presunu len kvôli nižším odvodom môže byť menší, ak sa započítajú aj ďalšie náklady.
- Administratíva a jazyk — vedenie účtovníctva, komunikácia s úradmi v CZ/PL (ak nie si plne komfortný s jazykom), náklady na lokálne služby.
- Právne riziká pri práci v Nemecku — ak fakturuješ z CZ/PL, stále platia pravidlá A1, DPH a miestne pracovné predpisy; navyše pri subdodávkach môže byť zodpovednosť iná.
- Prístup na trh / klientela — ak máš veľa klientov v SK, presun živnosti môže priniesť komplikácie (banky, platby, zmluvy).
- Benefity a úľavy — niektoré krajiny ponúkajú pre nových podnikateľov preferenčné režimy (napr. „preferencyjny ZUS“ v PL), ktoré môžu byť výhodné krátkodobo.
Praktická rada: zváž konkrétny scenár (koľko dní fyzicky pracuješ v DE, či potrebuješ zamestnancov, komu fakturuješ) a sprav krátku kalkuláciu (mesačné odvody + daň + administratíva + náklady na mobilitu). Pre mnohých remeselníkov zostáva výhodnejšia SK živnosť + fakturácia cez SK firmu, pokiaľ nejde o dlhodobú stálu prevádzkareň v DE.
7) Praktické príklady (zjednodušené)
Príklad A — remeselník (jednoduché výpočty)
- Máš živnosť v SK, rok 2026, nízke príjmy (uplatňuješ minimálne odvody). Mesačné minimálne odvody: 425,03 €. K tomu pridaj:
- účtovník 80–150 €/mes. (odhad),
- benzín/nástroje 300–800 €/mes. podľa prevádzky,
- poistenie, amortizácia náradia, rezervy.
Celkové reálne náklady (fixné + variabilné) budú často 900–1500 €/mes. podľa objemu činnosti. (Tieto sumy sú ilustračné — prispôsob podľa odvetvia.)
Príklad B — živnostník, fakturácia cez slovenskú firmu pre nemeckú spoločnosť (subdodávka)
- Fakturácia: SK firma → Nemecká spoločnosť. Ako dodávateľ (SZČO), ak robíš krátkodobé práce v DE:
- A1 vystavený (ak ide o vyslanie) — starosť dodávateľa/sprostredkovateľa,
- DPH: ak je nákup B2B (firmy), často reverse charge, takže DPH rieši nemecký príjemca (ak sú splnené podmienky).
8) Často kladené otázky (FAQ)
Q1: Platím odvody v SR, ak robím 2–3 týždne v Nemecku?
A: Vo väčšine prípadov platíš odvody v SR; ak ide o krátkodobé vyslanie, požiadaš o A1 a sociálne odvody sa platia na Slovensku. Ak však máš stálu prevádzkareň v DE alebo pracuješ tam dlhodobo, situácia sa mení.
Q2: Musím sa registrovať pre DPH v Nemecku?
A: V veľa B2B prípadoch nie — platí reverse charge (miesto plnenia v mieste prijímateľa), ale ak fakturuješ koncovému spotrebiteľovi (B2C) v DE, alebo máš určitú formu stálych operácií, môže byť registrácia potrebná. Overuj podľa konkrétnej služby a príjemcu.
Q3: Oplatí sa prelomiť živnosť a založiť firmu (s.r.o.) namiesto SZČO?
A: Záleží: s.r.o. môže znížiť osobné riziká a niekedy optimalizovať daň/odvody pri vyšších obratov; na druhej strane prináša vyššiu administratívu a náklady (účetníctvo, vedenie). Pre remeselníkov s nízkym obratom zostáva SZČO často jednoduchšia. Konzultuj konkrétne čísla s účtovníkom.
Q4: Ako sa zmenili paušály v 2026?
A: Zmeny upravujú percentá a limity — paušály (napr. 60 % pri vybraných činnostiach) majú stanovený ročný strop (napr. max. paušálu ~20 000 € ročne v závislosti od klasifikácie). Presné uplatnenie závisí od druhu činnosti — pozri Finančnú správu.
9) Check-list čo spraviť, ak pracuješ aj v Nemecku
- zisti, či ide o vyslanie (A1), alebo o dlhodobú prevádzku v DE — žiadosť o A1 pred vyslaním;
- over DPH režim (B2B reverse charge vs. B2C) pre tvoje konkrétne služby;
- mal by si mať písomnú subdodávateľskú zmluvu so slovenskou firmou / sprostredkovateľom, ktorá jasne definuje zodpovednosť;
- počítaj v cene práce s vyššími odvody (2026) — uprav si sadzby alebo hodinovú cenu tak, aby to pokrylo nárast fixných odvodov;
- ak uvažuješ o presune živnosti do CZ/PL, najprv sprav porovnávaciu kalkuláciu, vrátane administratívy a právneho rizika;
Upozornenie
Tento článok má len informatívny charakter. Nejde o finančné, daňové, právne ani účtovné poradenstvo. Podmienky podnikania, daňové zákony a odvodové povinnosti sa môžu meniť a ich správne uplatnenie závisí od tvojej individuálnej situácie. Pred prijatím akýchkoľvek rozhodnutí odporúčam konzultáciu s kvalifikovaným účtovníkom, daňovým poradcom alebo právnikom.
Záver — hlavné odporúčania pre rok 2026
- Prepočítaj si cenu práce vzhľadom na navýšené minimálne odvody (min. ~425 €/mes. len na SP+ZP pre bežného SZČO).
- Ak pracuješ pravidelne v Nemecku, vybav si A1 pri každom vyslaní a over DPH režim pre konkrétny kontrakt (B2B vs B2C).
- Pred zmenou sídla živnosti (SK → CZ/PL) sprav detailnú kalkuláciu (odvody, DPH, administratíva, jazyk, právne riziká). V 2026 sú v CZ a PL tiež rastúce odvody — rozdiely nie sú jednostranne „ziskové“.
- Dohovor s odberateľom (slovenská firma vs. nemecká firma) — jasne rieš zodpovednosti za A1, DPH, mzdy pracovníkov a poistenie.
Zdroje (oficiálne / autoritatívne, použité)
- Sociálna poisťovňa SR — zmeny pre SZČO a A1 informácie (vyslanie).
- Všeobecná zdravotná poisťovňa (VŠZP) — informácie o minimálnych preddavkoch ZP pre SZČO 2026.
- Finančná správa SR — pravidlá pre živnostníkov, paušálne výdavky (oficiálne pravidlá).
- Rozbory/počty minimálnych odvodov 2026 (prepočty a sumarizácie odborných zdrojov): Podnikajte.sk, Dobrý účtovník, Finsider (kompilácie a oficiálne výpočty).
- EU — miesto zdanenia / VAT pravidlá (B2B reverse charge) — Taxation and Customs Union (European Commission).
- Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia SK–DE a informácie MF SR (medzinárodné zdanenie).
- Porovnanie ČR / PL odvody 2026 — Česko (ČSSZ, BusinessInfo a lokálne portály), Poľsko (ZUS / analytika infakt, symfonia).
